• malíček, Krásnohorská 11 851 07 Bratislava
  • +421 948 129 985
  • info@nasmalicek.sk
Kategória: ,

Noel (36 tt)

Toto je príbeh zrodu veľkej lásky. Príbeh o tom, ako ochota, ústretovosť a predovšetkým ľudskosť lekárov, dokáže takpovediac zázraky. O  tom, ako málo stačí a nepríjemná operácia sa zmení v nádherný a nezabudnuteľný okamih, kedy sa sny stávajú skutočnosťou.

Hlavnými hrdinami v tomto prípade boli Doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc, Mgr. Ľubica Kaiserová, Doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc, spolu s  tímom zdravotníkov na novorodeneckej klinike v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, ktorým by som sa aj touto cestou rada z celého srdca poďakovala za ich ľudskosť, vysokú mieru odbornosti a v neposlednom rade ochotu a odhodlanie podstúpiť s nami tento nádherný „experiment“…….a tiež za nášho syna Noela, ktorého príchod na svet bol vďaka nim tak nádherný.

Dnes keď píšem tieto riadky je to už 5 dní, čo sme prišli s Noelom z pôrodnice, 5 dní života s našou v poradí treťou láskou – prvým synom. Naše dve dievčatá prišli na svet sekciou(zo zdravotných dôvodov) a tak som veľmi dobre vedela, že ani tentoraz ma táto nesmierne bolestivá, nepríjemná a náročná operácia neminie. Vedela som, čo ma čaká, no napriek tomu som niekde v kútiku duše tajne dúfala, že tentokrát by to mohlo byť iné, lepšie, príjemnejšie…….a tak som pár dní pred pôrodom napísala Ľubke mail…..v nádeji, že by mi mohla v tomto smere pomôcť. Aby som to upresnila, veľmi dobre som ako zdravotník vedela, ako to v nemocnici chodí, že mnohé veci – priania pacientov, sa zrealizovať naozaj nedajú a tak aj moje „pôrodné plány“, ak sa to dá tak nazvať, ostali len tichou túžbou o ktorej vedel len môj manžel a Ľubka. Neodvážila som sa totiž nikomu okrem nich s nimi zdôveriť.(Ako sa neskôr ukázalo, ani nebolo treba). O čo išlo? V podstate len o dve veci. Veľmi som túžila mať pri sebe manžela počas prípravnej doby až po príchod na sálu a tiež som snívala o tom, že mi moje dieťa na malú chvíľu dajú do náručia hneď, ako sa narodí – ani jedna z týchto vecí sa mi pri predchádzajúcich pôrodoch nepodarila a tak som až pri Noelovom pôrode nadobudla pocit, že som bola naozaj aktívnou účastníčkou celého pôrodu. Zároveň sa z môjho vnútra vytratil akýsi pocit sklamania zo skutočnosti, že moje deti proste „prišli na svet“, akoby bez môjho pričinenia – aj keď všetky naše deti sa narodili cisárskym rezom. Niekto si môže povedať, že v podstate nešlo o žiadne výnimočné požiadavky, ale znalá pomerov v nemocnici viem, že išlo…..o to viac, že náš syn sa vypýtal na svet o pár týždňov skôr, ako mal a teda v tomto prípade sa všetky riziká počas pôrodu znásobujú, nehovoriac o tom, že išlo už o tretiu sekciu….

Ráno, v deň plánovanej operácie sme spolu s manželom ešte stihli „vybehnúť“ na 6. – tku na odd. patologických novorodencov za Ľubkou, a povzbudení jej slovami sme už o čosi pokojnejšie odkráčali na pôrodnicu. Vedomie, že táto výnimočná žena bude pri nás v prvých chvíľach Noelovho života bolo pre nás s manželom v tej chvíli nesmierne povzbudivé a upokojujúce. Na pôrodnici nám dvere otvoril pán doc. Korbeľ so slovami : „Nech sa páči, poďte ďalej“. A sny sa začali plniť ….manžel je stále pri mne…..a ja už som v „prípravovni“…absolvujeme základné „papierovačky“, monitor a v krátkom čase ma už vezú na sálu. Manželova prítomnosť pre mňa veľa znamenala – boli sme celý čas spolu, nikomu neprekážalo, že tam bol, všetci okolo nás boli veľmi milí a pokojní a presne to sme potrebovali, obaja, teda všetci traja. Ani som sa veľmi nestihla spamätať a už som ležala na operačnom stole, odovzdaná, pripravená – ako sa len dalo. Operácia začala a ja som už netrpezlivo čakala kedy mi niektorá zo sestričiek povie tú zázračnú vetu : „Mamička pozrite sa hore“  – a ja uvidím aspoň na malý okamih svojho čerstvonarodeného syna.  Minúty ubiehali, atmosféra na sále bola veľmi príjemná, v rámci možností. Celý čas sme so sestričkami komunikovali a ja som tak nemala čas myslieť na to, aký veľký mám strach……a v tom prichádza ku mne žena(predstavila sa ako Chovancová) a pýta sa, či mi môžu priložiť bábätko. V prvej chvíli som veľmi nepochopila otázku, nakoľko som ešte nedostala žiadnu info, že by sa bábätko už narodilo a nepočula som ani detský plač…..ale odpovedala som veľmi intuitívne a hlavne veľmi rýchlo a jasne ANO. A v tom mi pani Doc. Chovancová, podáva môjho nádherného syna. Maličkého čerstvo narodeného …..môjho Noela – o pocitoch v tej chvíli sa hovorí naozaj len veľmi ťažko, no s istotou môžem vyhlásiť, že na ten moment nezabudnem do konca svojho života. Držala som ho v náručí pevne ako sa to jednou rukou len dá a neprestala som ho bozkávať. Bol veľmi pokojný, ticho mi ležal na hrudi a ja som ešte stále celkom nechápala celú túto situáciu…..celý tento príbeh….môj vysnívaný plán, ktorého hlavnou hrdinkou som sa práve stala….pani docentka je celý čas s nami a sleduje ako sa bábätku darí……čas mi ubieha nesmierne rýchlo, ale ja sa snažím užívať a zapamätať si každú sekundu s mojou novou láskou…..“Dáme bábätko na prsník“ – ďalšia inštrukcia z úst pani docentky….a tak mám svojho syna stále pri sebe…dlho….a snáď už navždy. Hlavou mi beží veľa myšlienok, no jedna dominuje…..keby tu bol môj manžel, s nami a tiež ho mohol držať, cítiť, milovať…..a v tom mi zrak padol na miestnosť vedľa operačnej sály, kde už sa po jednom „trúsili“ všetci naši najbližší – na čele s mojim milovaným manželom- netrpezlivým oteckom. Kývame si a ja prosím pani docentku nech Noela zanesie manželovi. Môj syn putuje k svojmu otcovi a ja som nesmierne šťastná, plná radosti, emócií, lásky, spokojnosti……

Operácia pokračuje a ja už nemyslím na nič len na môjho nádherného syna. Napriek dlhému priebehu celého zákroku sa blížime k záveru, k záveru so šťastným koncom. Odvážajú ma na izbu, stále myslím na Noela, kde teraz asi je a čo robí a kedy mi ho opäť prinesú…..a v tú chvíľu prichádza môj manžel aj s naši milovaným synom a ja ich mám pri sebe, oboch, moje lásky. Pocit spokojnosti sa ešte znásobil, keď som sa dozvedela, že priamo z operačnej sály náš syn putoval na hruď môjho manžela a prvé chvíle si užívali spolu až doteraz, kým ma nepriviezli na izbu – neuveriteľné, neuveriteľne nádherné. A od tej chvíle sme už stále spolu, manžel ostáva v nemocnici s nami aj počas noci a tak si užívame prvé chvíle – pre mňa po fyzickej stránke tak nesmierne bolestné – spolu.

Tímu lekárov a sestier sa podarilo niečo výnimočné, podarilo sa im premeniť náročnú operáciu na splnený sen.

A preto ĎAKUJEM.

V prvom rade Ľubke – Mgr. Ľubici Kaiserovej – staničnej sestre z odd. patologických novorodencov. Výnimočnej žene, ktorej vďačím za to, že toto všetko zorganizovala(nikto iný o mojich plánoch totiž netušil), že vďaka nej sa „všetko dalo“, a všetko bolo možné

Pánovi Doc.MUDr.Miroslavovi Korbeľovi,CSc, ktorý ma sprevádzal a monitoroval počas celého tehotenstva, bol mi vždy nápomocný a ochotný odborne poradiť a ktorý svojou profesionalitou a stoickým pokojom zabezpečil absolútne hladký priebeh celého zákroku. Bez jeho ochoty a spolupráce by priloženie Noela hneď po narodení nebolo možné zrealizovať a samozrejme jemu patrí tá najväčšia vďaka za to, že pomohol nášmu synovi na svet a bol ochotný akceptovať a odborne zastrešiť moje tehotenstvo aj napriek dvom predchádzajúcim sekciám a všetkým rizikám, ktoré z toho plynú.

Pani Doc. MUDr. Darine Chovancovej, CSc, ktorá bola počas operácie pri nás a celý „experiment“ zrealizovala. Ktorá mi umožnila prežívať s mojim synom Noelom prvé spoločné chvíle a ktorá „spracovala“ aj môjho jemne vystrašeného manžela a umožnila mu zažiť bonding doslova na vlastnej koži, čo teda rozhodne nieje v takýchto prípadoch bežné a štandardné a ktorá sa o nás zaujímala aj počas pobytu v nemocnici.

Ďakujem vám všetkým, aj tým, ktorých som tu nespomenula a tiež boli súčasťou nášho krásneho pôrodného príbehu. Vaše povolanie – zdravotníkov – je nesmierne krásne no zároveň veľmi náročné a ja som vám z celého srdca vďačná za všetko, čo pre svojich pacientov denne robíte. Vážim si každého jedného z vás a želám vám do ďalších rokov práce hlavne veľa trpezlivosti, sily, odhodlania a entuziazmu.

Verím, že tento príbeh si prečíta čo najviac žien, mamičiek, predovšetkým tých, ktorým nebolo dopriate porodiť dieťa tak, ako je to prirodzené….aby neprestali veriť, že sa to DÁ AJ INAK.