• malíček, Krásnohorská 11 851 07 Bratislava
  • +421 948 129 985
  • info@nasmalicek.sk
Kategória:

Lukáško (24tt, 650g a 29 cm)

Keď je dieťa skutočný zázrak

Nášho Lukáška niekoľkokrát za deň vyobjímam a oslovím “ty môj zázrak”. Naše dieťa je skutočný zázrak. Taký naozajstný, ktorému ani doktori stále nedokážu uveriť.

Lukáško sa narodil na konci 6. mesiaca tehotenstva, teda o 3,5 mesiaca skôr, ako sa mal. Narodil sa 1.12.2017, no mal sa narodiť 21. 3. 2018. Svoj prvý rok už oslavoval, aj keď ho mal oslavovať o takmer 4 mesiace neskôr.

Narodil sa ako 650 g a 29 cm bábätko, spontánne v 24.týždni tehotenstva, bez žiadnych upozornení. Ráno som bola na vyšetrení u môjho doktora a večer som sa stala mamou. Nepodarilo sa to zastaviť, ani zvýšenou polohou, ani veľkým množstvom magnézia, ktoré som dostala. Vždy som sa tešila na okamih po pôrode, keď si bábätko hneď vezmem k sebe a s manželom si ho vybozkávame. Nepočula som ho plakať, ani som ho nezahliadla. Lukáška som videla až o 4 dni.  Začal sa boj, o ktorom som dovtedy nemala ani poňatia.

Až odstupom času si pomaly uvedomujem, čo všetko sme prežili a aké veľké šťastie sme mali. Pol roka sme aj s manželom strávili viacmenej v nemocnici a na cestách. Lukáško ležal v Martine a my sme bývali hodinu cesty autom odtiaľ. Dochádzali sme každučký deň, rozprávali sme sa s ním, verili a dúfali, že to všetko zvládne.

A on to zvládol :) Nikdy nezabudnem na pocity, ktoré som mala, keď som ho na 4. deň od pôrodu uvidela. Ťažko ich opísať, no očakávaný strach opadol hneď ako som si obliekla plášť a vstúpila na oddelenie JVSN. Narodil sa ako vtáčatko. Očká sa mu prerezali až na 10. deň od narodenia. Prekonal 3 zápaly pľúc, dostal 3 transfúzie, strávil 2,5 mesiaca v inkubátore, 3 mesiace dýchal s prístrojmi a kyslíkom, 3 mesiace dostával mliečko sondou, zostalo mu chronické ochorenie pľúc, znížená imunita. V nemocnici strávil presne 4 mesiace 4 dni, pričom posledné 2 týždne som mohla byť s ním.

Prežili sme niekoľko okamihov, ktoré rodičia dieťaťa narodeného bežne v termíne jednoducho nezažijú a veľmi ťažko si ich vedia predstaviť. Nezabudnuteľný okamih bol, keď ma Lukáško prvýkrát chytil za prst. Nezabudnuteľný okamih bolo prvé klokankovanie. Mohla som si ho prvýkrát podržať až po mesiaci, keď mal 900g. Nezabudnuteľný okamih bolo, keď som ho po 2,5 mesiaca uvidela ležať v postieľke v jeho prvom oblečení. Neopísateľný okamih bolo, keď mi povedali, že sa presúvame na druhé oddelenie JIS, odkiaľ sa už odchádza len domov. Neopísateľný okamih bol, keď som si ho prvýkrát mohla podržal v perinke. Nezabudnuteľný okamih bol aj ten, keď sme ho prišli pozrieť a Lukáško dýchal sám, bez pomoci, bez kyslíka. Takých nezabudnuteľných a neopísateľných okamihov a pocitov bolo veľmi veľa.

Strávili sme doma 4 noci a oboch nás sanitka odviezla do nemocnice, z ktorej sme vyšli až o ďalšie takmer 2 mesiace. Lukáško bojoval opäť o život na JISke a chvíľku aj na ARE. Prekonal brionchiolitídu a RS vírus, ktorý mu sťažil dýchanie tak, že takmer celý čas bol znovu na kyslíku. Zbavoval sa ho veľmi pomaly a veľmi ťažko. No opäť sme to spoločne zvládli a šiel domov bez kyslíka, zdravý. Počas tohto pobytu v nemocnici sme prešli z fľašky na plné kojenie.

Prešiel už viac ako rok. Dnes je z neho živý, rozumný chlapček, na ktorého by nikto (dokonca ani doktori, ako sa viackrát vyjadrili) nikdy nepovedal, že sa narodil tak  extrémne skoro. Stále navštevujeme viacero ambulancii, cvičíme podľa Vojtovej metódy, no je to zázrak. Náš skutočný zázrak. Aktuálne má 16 mesiacov, korigo 1 rok. Aktívne štvornožkuje, stavia sa na kolienka, vie povedať auo (auto), havo, halo a vieme sa dokonale dohovoriť takým naším jazykom. Od prekonania vírusu bol chorý asi 3x, z toho raz bral antibiotiká. Všetko funguje ako má.

A my sa nikdy nebudeme vedieť dostatočne poďakovať celému personálu martinskému oddeleniu Neonatológie za záchranu nášho chlapca a úžasnú starostlivosť. Následne sme nesmierne zaviazaní aj Klinike detí a dorastu – detskej JISke, kde pracujú úžasní lekári, perfektný tím sestričiek a urobili všetko pre to, aby bol Lukáško zdravý. Taktiež nezabúdame na bojnickí tím lekárov za to, že mu dali možnosť žiť. Bez nich by nám Lukáško dnes takú veľkú radosť nerobil. :)

Silvia, Matej a Lukáško

collage_photocatjk,